Tak, neni tomu dlho co som sa vratil domov. isiel som zrovna z jednoho miesta pesi, skratil som si cestu po polnej ceste takou pustatinou, kde nebolo nic, len vysoka trava, luky, vela stromov a krikov, a niekolko polnych ciest, kde este pred par hodinami prebiehala doslova „pustna burka“ (tie cesty su plne piesku, ked som sa tam poobede prechadzal so psom, piesok a prach sa tam dvihal vo vetre vazne ako na pusti). nic vyse. zastihla ma velmi prudka burka, ktora sa prihnala velmi rychlo. samozrejme akurat v polovici, kde inde…nebolo sa kde schovat, lebo tam nebolo vazne nic. jedine pod strom (stromy boli skoro vsade dokola), co neni zrovna vyhra, tak som isiel dalej, domov, povedal som si ze „nech sa deje co sa ma“ a zaspieval tajak kabati „preju vam nervy pevny jak zelezny draty, at stoji pri nas vsichni svati“ a pokracoval. nebola ina rozumna moznost (nie ze by tato bola rozumna). a zrazu som bol ako v tranze. do chrbata mi fukal prudky vietor, stromy sa sialene ohybali, hrube konare sa z nich odlamovali ako ked zlomis suche steblo, a lietali len par metrov odo mna. o lietajucich malych vetvach ani nehovorim. ale ja som si bol po cely ten cas vnutorne stopercentne isty ze na mna nic nepadne, pritom fakt padali len par metrov odo mna. bol som komplet mokry, ale nebola mi vobec zima. prechadzal som cez hlboke kaluze, ktore tam naprsali z minuty na minutu, ale ich voda mi vtedy pripadala tepla ako voda termalneho kupaliska. potom som do niektorych vyslovene skakal, rozpleskovali sa ze voda z nich mi striekala po hlavu, ale stale mi pripadali ako termalna voda. blesky boli nespocetne a boli vsade okolo, ale v tej chvili som nemal ziadny strach, ze by ma niektory trafil. prsalo velkymi kvapkami co bicovali krajinu, ale ja som ich vobec necitil. v tej chvili som sa nad velkymi rizikami proste nezamyslal. bol som si isty ze sa nic nestane a sledoval som okolite stromy, ako sa ohybaju do besnych oblukov a prislo mi to pekne. tesne pred tym nez som sa vratil do „civilizacie“, do mesta, som videl niekolko spadnutych hrubych stromov co spadli za tu chvilu, zlamane konare neratam. keby som bol mal nejaku vodotesnu kameru nad ocami, a pozeral sa na to teraz, mozno by som mal strach, ale vtedy som nic take necitil. v tej chvili som bol v tej slote okolo a nebezpecnej situacii STASTNY a doteraz mi to pripada, ze to bolo asi NAJKRAJSICH 30 MINUT MOJHO ZIVOTA. co sa mohlo stat, to fakt radsej nedomyslam. nedrogujem, ani si nevymyslam. to co tu pisem je fakt realita a pravda. nebol to sen.
STALO SA VAM NIEKEDY NIECO PODOBNE? NEJAKY PODOBNY POCIT V PODOBNEJ SITUACII?
